Červen 2016

Bojnice

17. června 2016 v 21:14 | Terezka |  Život a zvrátenosti podobné
Priznám sa, rada a často fotím. Všetko možné i nemožné, ale zvyčajne je to jedlo, cigarety, moje nohy, môj ksicht a podobné nechutnosti, ktoré potom hádžem na Instagram alebo do pošty pre J. Tento raz som už nevedela kudy z nudy, tak som sa rozhodla dať si "fotografický" výlet do Bojníc. Len tak sa prejsť parkom (tým v PD, ktorý je mimochodom njkrajší na svete), poobchádzať zámok, zaspomínať na destvo, pretože Bojnice bývali pravidelne dejiskom našich rodinných dovoleniek, ukradnúť si pár bozkov a odfrčať domov. Aby som sa nerozpisovala, tu sú fotky...







J.

13. června 2016 v 0:54 | Terezka |  Život a zvrátenosti podobné
Včera o takomto čase sme spolu zaspávali opojení alkoholom a túžbou. Lúčenia bývajú najhoršie, lebo sú predzvesťou návratu do pekla samoty a smútku. Teraz znova po pár dňoch strávim noc bez neho. Je nezvykom nebyť zapletená do jeho tela, sálajúceho teplo. Ticho je zrazu ubíjajúce, len nočné motýle za oknom šuchocú krídlami pri predvádzaní svojho zbesilého tanca. To, ako sa ma dotýkal, však stále rezonuje mojimi stehnami, na šiji cítim jeho dych a útržky slov, ktoré vyšumeli, ale pritom ostávajú večne. Ako je možné, že tu nie je? Hnusné prchavé šťastie sa mi opäť stratilo na dni, týždne, mesiace. Stále čakám, čakám na pár hodín s ním, ktoré mi neskôr aj tak pripadajú ako neskutočný sen. Nechcem milovať. Nemôžem nemilovať. Možno to nemá význam, možno v ňom vidím niečo, čo už dávno zmizlo, črepy zrkadliace sa na dne jeho srdca. A stále dúfam. Nie vo víťazstvo, naivnosťou nasiaknuté detské šaty som už vyzliekla, ale v absolútne zničenie mojej nepotrebnej existencie. Prečo predlžovať toto utrpenie? On ma naň odsúdil, nik iný ma nevyslobodí. Je neskoro. Potlesk doznel, opona padla, predstavenie sa skončilo.