Únor 2016

xxx

7. února 2016 v 16:11 | Terezka |  Básničky
V tých septembrových nociach tancovali mole a kvety vädli na lúkach.
Pološialený šaman zoslal kliatbu na nebo, preto tigre trhali krky anjelom a nosili ich pred prah šamanovho domu.
V jeho malom svete sa povaľovali anjelské pierka, srdcia na retiazkach, kosti, ktoré praskali pod jeho nohami.
On totiž veľmi rád šlapal po srdciach, hlavne po tých krehkých, ktorých láska a dobro by mohli zabíjať.

Rozprávanie - Situácia, na ktorú by som najradšej zabudla

7. února 2016 v 15:35 | Terezka |  Slohy (do školy)
Minulý rok v máji som sa zobudila, ani som neotvorila oči a už mi v hlave skrsol šialený nápad. Teraz to beriem s rezervou, predsa len som bola zamilovaná až po tie uši.
Mal to byť jeden z mnohých všedných dní. Keby neexistoval On,môjho srdca šampión, tajomný muž z internetu prezývaný Krasoň, určite by ten deň vyzeral nejako takto: deprimujúce vstávanie, cesta do školy, pár nudných hodín a flákanie sa s kamošmi. No v polospánkom zahmlenej mysli mi napadlo, že vycestujem za Krasoňom, ktorý býval dvesto kilometrov ďaleko.
Od môjho rozhodnutia ma neodradila ani štvorhodinová cesta vlakom s dvoma prestupmi. Celá rozradostená som vyskočila z postele, s pomocou hrebeňa zo seba vyrobila človeka a bežala na vlakovú stanicu.
Stojac na peróne som si uvedomila, že celá táto cesta asi nebol dobrý nápad. Sama som vlakom nikdy nešla, tobôž ešte prestupovať. Ale moja nezlomná hrdosť mi nedovolila vzdať sa a vidina stretnutia s Krasoňom bola príliš lákavá.
Nastúpila som do rýchliku a so zovretým žalúdkom som čakala, kým sa doplazíme do Vrútok. V duchu som si dávala stovky otázok: "Ako spoznám Vrútky? Kde je nástupište do Hornej Štubne? Nájdem správny vlak?" Tento raz bola Šťastena na mojej strane a skutočne som vystúpila vo Vrútkach. Mala som však len desať minút, aby som našla vlak do Hornej Štubne. Ako splašené kura som začala pobehovať po stanici. "Dobrý deň, stojí tento vlak v Hornej Štubni?" "Áno, slečna." V tej chvíli by som pánovi, ktorý mi poradil, najradšej zbozkávala nohy. O hodinu by som ho najradšej zahlušila, jeho hlava ležala na zemi pri mojej imaginárnej gilotíne.
Natešená ani blcha som naskočila do vlaku, ktorý sa pomaly chystal na odchod. Po pár minútach na ceste po malebnej krajine ku mne pristúpila revízorka: "Cestovný lístok, prosím." S úsmevom som jej ho podala a čakala, čakala, čakala... "Ste v zlom vlaku."
Moja nočná mora sa naplnila. "Ako je to možné," zašepkala som vydesene, "idem predsa do Hornej Štubne." "Mali ste ísť na stanicu v Hornej Štubni, ale tento vlak stojí len na zastávke. Váš vlak už nestihnete." "A-a čo mám teraz robiť?" Revízorka začala neochotne ťukať do svojej mašinky: "Vystúpite na najbližšej zastávke, vrátite sa do..." Prestala som počúvať a začala som prepadať panike. Už nikdy sa nedostanem domov, Krasoň si nájde inú, stratím sa v nejakom poli, či lese a umriem tu!
Vystúpila som teda na najbližšej zastávke. Netušila som, v akej dedine sa nachádzam a čo si počnem. Do toho dňa som si myslela, že panika sa mi vyhýba širokým oblúkom. Stála som pri nejakej rozpadnutej búde, ktorá asi mala predstavovať stanicu, pozerala za odchádzajúcim vlakom a zrazu som sa rozplakala. Musel byť na mňa skvostný pohľad - zvraštená tvár, vzlykanie sťa jeleň v ruji a maskara rozmazaná pod očami, čo vytvorilo dojem nepodarenej pandičky. Rumázgala som ako malé decko, ktoré sa stratilo mame.
Zrazu sa niekto dotkol môjho pleca: "Slečna, čo sa vám stalo?" Bola to asi tridsaťročná žena s milými rysmi tváre. S vypätím všetkých síl som sa pokúsila zadržať slzy a vysúkať zo seba plynulú vetu: "Mala som ísť na stanicu do Hornej Štubne, ale nastúpila som na zlý vlak, a-a teraz vôbec neviem, čo mám robiť." "Kedy vám ide vlak? Ja vás tam odveziem, je to len kúsok. Som tu autom," ukázala na modrý Renault zaparkovaný pár metrov od nás. "To by ste pre mňa vážne urobili?" "Samozrejme, nastúp si."

Moja anjelica poriadne dupla na plyn. Pokúsila som sa odstrániť čierne svinstvo z môjho ksichtu a celú cestu som jej ďakovala. Na stanicu som prišla s predstihom, ku Krasoňovi som dorazila s miernou psychickou ujmou a hneď som mu vyrozprávala o mojej strastiplnej ceste so šťastným koncom.