Červenec 2015

Mrtví milovat nemohou

29. července 2015 v 23:56 | Terezka |  Život a zvrátenosti podobné
Ležali sme nahí na posteli a počúvali, ako za oknom vyčíňa vietor. Kvapky dažďa bubnovali o sklo. Tma mi nedovoľovala vidieť tvár, ktorú som bozkávala. Cítila som dokonalosť chvíle a začala som sa dožadovať večnosti:

"Ja by som takto pri Tebe ležala každý večer."
"Nie vždy je všetko tak, ako chceme."
"Ale mohlo by byť."
"Terezka, som starý, chorý, unavený chlap."
"....ktorého milujem!"
"Nemôžem Ti dať žiadnu budúcnosť."

Tou vetou postrčil jedno domino, ktoré mi zrútilo všetky moje naivné predstavy. Schúlila som sa k jeho hrudi a rozplakala som sa.

"Ale, Milovaná. Poviem Ti básničku, chceš?"

Vzlykajúc som prikývla a čakala som, že mi povie jednu z básničiek, ktoré napísal o mojej slaboti pre šplhanie po preliezkach v sukni, aby ma rozosmial.

"Dobre.

...Láska je jako večernice
plující černou oblohou
Náš život
hoří jako svíce
a mrtví
milovat nemohou"



Slniečku

16. července 2015 v 20:54 | Terezka |  Básničky
Slnko padá nadol k lesom
A každým centimetrom mi vtláča ihly do srdca
Radšej sa krájam na kúsky
Aby som ich necítila
Krájam, režem, trhám, oddeľujem
Svoju dušu od tela

Keď slnko zašlo za kopce
Zakryl ma rubínový zamat
Cez dlhú temnú noc
Budem čakať na žeravú guľu
Ktorá ma znova oživí

Ticho
Chlad
Tma
Strach

Podchvíľou odlepujem rosou zlepené mihalnice
Aby som zahliadla ničotu
Bez slnka predsa nie je žiaden život

Ticho mi trhá bubienky
Chlad prechádza do špiku kostí
Tma ma oslepuje
Strach....prestávam cítiť

Slnko, kde si?!?
Prosím!!!
Prestávam cítiť...

Prestávam...