Únor 2015

Ja nepotrebujem piču, ale lásku (pt.2)

25. února 2015 v 15:17 | Terezka |  Život a zvrátenosti podobné
Po príchode domov sa znova zľaknem svojho odrazu v zrkadle. Dochádza mi, že by som mala so sebou začať niečo robiť. Tým nemyslím hladovať a cvičiť, na to je momentálne už neskoro. Zachraňujem to tonou makeupu, farbičiek, liniek a bronzerov. Idem do sivej, veľmi tématicky, keďže sa chystám do kina na Fifty Shades of Grey. Pustím si Radical Face-a, kedže nemá texty o mrche láske. Nakoniec aj tak skončím pri Lane ... My pussy tastes like Pepsi Cola, my eyes are wide like cherry pies, I've got sweel taste for a men who're older, it's always been so it's not surprise. Trefné, môže byť. Zatiaľ sa na zemi kopí Mount Everest z môjho oblečenia. Mám chuť na "štetka look", našťastie mi došlo, že moje holé prsia v priesvitnej blúzke nevyzerajú celkom dobre. Ale tento zaujímavý outfit by som raz mohla skúsiť do školy, vo Fifty Shades je nahoty už dosť. Keď mi playlist začína hrať tretí krát, prebrodím sa k skrini mojej sestry a hodím na seba sivú sukňu a sivú košeľu. Fifty Shades nemám, ale aspoň dva tam sú.
A meškám! Rýchlo si obliekam silonky, samozrejme naopak. Pred dverami zisťujem, že nemám lístky. Však načo, ja som V.I.P., LOL. K BF dobehnem spotená ako prasa Albert, z ktorého sú moje kožené rukavice. Ona nestíha tiež, je predsa dáma.
-Chápeš, koľko nadrbalo toho snehu?
-Aspoň sa pôjdeme lyžovať...
-Ty si glupa. Však sa cestou zabijeme.
Došmýkať sa do kina/Maxu nám trvalo dvadsať minút. Spomaľovali nás aj konštantné výbuchy smiechu. Lepšie, ako plakať doma so zmrzlinou. Pri prechode ma pomaly drbne z divnej pesničky, ktorú mám na zvonení mobilu. Volá A.
-Počkaj, nechám to zvoniť, chcem počuť refrén...Halóóóóóó???
-No kde ste?
-Ja neviem, tu kde stojíme.
-My už sme pri Maxe. Mrzneme.
-Za 5 minút sme tam. Zahrievajte sa mojou láskou.
-Piča plastová...
Pred Maxom ľúdí ako maku a na kraji spoločnosti chodníka stoja A s T. Viem to, pretože silueta T je neprehliadnuteľná. Hneď sa do mňa aj pustí:
-No kde ste boli?
-V krajine zázrakov. No kde asi? Na tie chodníky som si mala zobrať rovno korčule.
-A igelitku máš?
-Načo, preboha?
-Aby nebolo po tebe vlhké sedadlo.
-Hahaha, také light sado-maso so mnou nič neurobí. Dajme radšej cigu.
Musí byť na nás bohovský pohľad. Štyri socky na ošťatých lavičkách pred Maxom sťahujú Malrborky Fuse-ky. Držím si tú vonnú tyčinku v rukavičke z Alberta ako malá dáma. Síce mi rukavice napáchnu a hrozne smrdia, ale ide o efekt. Hádžem očkom po divnom bradatom chlapíkovi na vedľajšej lavičke. Očividne ma má v paži, u chlapov sa tomu už ani nečudujem. Ešte by mu z mojej škaredosti krvácali oči. Veľmi urazene hodím špak do snehu a stiahnem si Alberta z rúk.
V Hypernove nakúpime tony nezdravého jedla a vôd s cukrom. Že do kina sa jedlo nemôže nosiť? Za tie roky sme sa ho naučili pašovať v kapusniach, mikinách aj za nohavicami. Už sme sa s BF poučili, preto sme si vzali veľké kabelky.
Pred kino rada ako za socíku na banány, vďaka Bohu nekontrolujú občiansky. Všetko je perfect, kým...zistili sme, že T sedí sama cez uličku. Musí sa vopchať na zem k nohám A, čo nie je pohodlné, ale zato intímne. Aj my sme sa s BF k sebe napučili, veď treba udržiavať teplo a fyzický kontakt. Všade sú ľudia a vyzerajú zamilovane...začína film, ktorý mi hádam zaženie depresiu. Nakoniec ju zahnala BF ešte cez reklamy.
-Mám vybrať marshmallow?
-Nepýtaj sa tak hlúpo.
Jedlo. Univerzálny liek na všetko.

Ja nepotrebujem piču, ale lásku (pt.1)

17. února 2015 v 22:52 | Terezka |  Život a zvrátenosti podobné
Trošku sa nudím a mám nutkanie sa podeliť o môj úplne random a trápny Valentín. Dúfam, že tu nie som jediný takýto stroskotanec. A nemám rada slovo piča.

Vyzliekol mi tričko. Objal ma studenými rukami, hryzkal ma do uška a začal mi zručne rozopínať podprsenku. Potom...
som sa zobudila. Ako správna teenka so zalepenými očami pozerám do mobilu. Nie práve najlepší nápad, najprv sa zľaknem svojho rozstrapateného odrazu na obrazovke a nasleduje úzkosť pri pohľade na dátum zobrazujúci sa vedľa vybitej baterky: 14. február 2015. Jediný deň v roku, keď povinne kašlem na život a všetko, čo chcem robiť, je pozeranie romantických filmov, plač a požieranie zmrzliny. Predtým ešte rýchle čeknutie facebooku - žiadostí o priateľstvo: 0, správ: 0, upozornení: 0. Zato nástenka plná láskykotných odkazov typu "Lásočka, mocinko ťa ľubquám, tie dva ťýždne s tebou sú najkrajšie v mojom živote", ktoré si vymieňajú 14-ročné deti. Grcanie si však nechávam až na večer, keď budem totálne prežratá a budem sa dusiť plačom.
Začínam veľmi soft, s Annie Hall. Zatiaľ nemám depresiu, zato prvé balenie cukríkov už pošlo.
Medzitým zapínam Pokec. Zatiaľ len 9 správ, not bad.

Krasoň: Dobré ránko, Vĺčatko.
Krasoň: Striehnem tu ako samotársky rys ostrovid na mladé sŕňa.
Krasoň: Našiel som Ti dobrý spoj z PP do PD.
Krasoň: Milujem Ťa.
IJustRide: Už si nakŕmil sliepky?

No čo mu mám na toto napísať? Nie je krásne, že mi prejavuje lásku takým divno-nežno-poeticko-úchyláckym spôsobom? Škoda, že nie je bližšie a slobodný, fňuk.
Nasleduje Výchova dívek v Čechách. Na konci mi ujde slzička, ale len kvôli mojej dnešnej labilnosti.
Prichádza hovor od BF. Nečakám Happy Valentines Day, predsa len sa poznáme nejaký ten rôčik.
-OMG, ja Ti musím niečo povedať, ale nie do telefónu. Poviem Ti to potom.
-Ja Ťa neznášam. Mám prísť teraz? Som v pyžame, smrdím a nemám umyté zuby.
-Ja som práve v sprche a umývam si hlavu. Jasan, dojdi.
Zvládnem päťmetrovú cestu k jej vchodu sprevádzaná vystrašenými pohľadmi detí, ktoré sa vonku hrajú. Keď konečne sedíme na balkóne s cigou a pozeráme na bežkárov, vyjde z nej:
-OMG, napísal mi úplne zlatý chalan. Chce moje číslo a ísť na kávu.
-Tak načo tak stresuješ? Choď, možno bude normálny.
-O čom sa s ním mám rozprávať?
-No to si u mňa na správnej adrese. Však mi z huby vždy vypadne nejaká hovadina. Čo tak o počasí?
-OMG já z tebe umřu. Život je ťažký.
Tie naše životy aj tak vzhľadom k prázdnej krabičke od cigariet veľmi dlhé nebudú.

Krása

13. února 2015 v 20:00 | Terezka |  Básničky
trošku sme sa na umení a kultúre bavili o kráse, škaredosti a vznešenosti. tak sme sa s Tímejkou zmobilizovali a realizovali. u mňa vzniklo toto, ale nespomenula som mŕtve holuby a lietajúce sáčky (áno, nenápadne odkazujem na moju milovanú American Beauty a pozdravujem Kaju)

Krása - dotyk drsných rúk
Krása - farba jarných lúk
Krása - hravá iskra v očiach
Krása - nebesá na úbočiach
Krása - nevinnosť čerstvého snehu
Krása - šumenie morského brehu
Krása - obrysy a mäkkosť tmy
Krása - slastne nereálne sny
Krása - tváre rozmazané v daždi
Krása - pery vyslovujúce "navždy"
Krása - pokojná chvíľa samoty
Krása - hebká hanba nahoty

Krása - do malých detailov premenená...
ach, tá Krása, som ňou naplnená

Prokrastinácia

2. února 2015 v 19:49 | Terezka |  Život a zvrátenosti podobné
Pani Prokrastináciu vám ani nemusím predstavovať. Ak teda nie ste pološialený perfekcionista posadnutý kontrolou (pozdravujem Luciu S.). Predpokladám, že vy prokrastinujete práve teraz, pretože tieto slovné zvratky by normálne nikto nečítal. Možno si musíte umyť vlasy, naučiť sa francúzske slovíčka alebo vstať z postele a ísť cikať. Ok, to posledné radšej idem urobiť, počkajte...

Všetko sa začalo pred štyrmi hodinami. Hovorím si: prečo by som nenapísala na blog článok o mojom vzrušujúcom živote? Poďme na to. Včera som si povedala, že dnes sa naučím slovíčka z franiny a urobím prezentáciu na biolu. Potom by som mala ísť do fitka a do knižnice. ALE.
Ráno vstanem a idem do sekáča. To sa dá považovať za splnenú povinnosť, takže si môžem odčiarknuť jedno políčko.
Prídem domov a...pred obedom sa mi už neoplatí s ničím začínať. Vyskúšam všetko nové oblečenie.
Chcem ísť do knižnice. Neviem, čo si obliecť, tak si ľahnem do postele a čítam. Pri tom zaspím.
Zobudím sa a vravím si: za hodinku sa idem učiť. Zapnem notebook a tri hodiny pozerám Brickleberry.
Na prezentáciu kašlem, urobí ju niekto iný. Chcem napísať článok na blog.
Zapnem ebay a začnem si pozerať šaty na stužkovú. Asi hodinu.
Po tej stužkovej by som mala ísť na vysokú. Dve hodiny si pozerám info o študijných odboroch.
Dobre, teraz už napíšem článok o mojom úžasnom dni. A o siedmej sa začnem učiť franinu.
Je 19:14. S tou franinou asi začnem o ôsmej.

Bojím sa, čo mi takýto prístup prinesie v budúcom živote. Na vysokej by som s ním veľmi neuspela. Stále čakám, kedy môj život dospeje do bodu, v ktorom budem zodpovedná a budem sa chovať veľmi dospelo a seriózne. Vlastne tak ďaleko sa asi nedostanem. Ja si totiž svoju prokrastináciu užívam. Myseľ mi len tak poletuje, premýšľam nad hlúposťami a snívam. Tak predsa vznikajú najlepšie (aj najšialenejšie) nápady.
Občas ma nahlodáva malý diablik anjelik, ktorý mi pripomenie päťku z písomky, ale popravde...radšej sa budem venovať veciam, ktoré ma tešia, teda ničnerobenie. Franina sa nejak vyrieši, zvyčajne v škole cez prestávku. Uprednostňujem pohodu pred jednotkou.

Ja len, že aj veci, ktoré sú na prvý pohľad čisto negatívne, majú pozitívne aspekty. By the way, neľutujem dnešný "premrhaný" deň. Smiala som sa na úchylnom seriáli, našla som si niekoľko šiat na stužkovú, pár odborov na vysokej. A práve som dopísala tento článok.

Edit: Práve prokrastinujem nad Krasoňom (a.k.a. chlap, ktorý "je do mňa", píšeme si cez pokec a ja sa doňho mierne zamilovávam). Dnes som mu ešte nepísala a on je určite smutný.