Prosinec 2011

Karikatúra

7. prosince 2011 v 14:09 | Phoebe |  Život a zvrátenosti podobné
Túto karikatúru som písala do školy na slovenčinu. Enjoy it!
Každý človek má vo svojom okolí dievča, ktoré nielenže je šikovné a pekné, ale aj múdre. Ja som pravý opak. Nie že by som bola nemotorná, škaredá a hlúpa, ale k takejto uhladenej dokonalosti mám veľmi ďaleko.
Dá sa povedať, že som šikovná, ale len keď robím "babičkovské" práce, teda šitie, štrikovanie, alebo vyšívanie. No každý deň mi v škole spadne pero na zem minimálne päť krát, akoby som mala v prstoch reumu.
Myslím, že nie som ani škaredá. No každého človeka na mne zaujme moja výška, ktorá je úctyhodných sto osemdesiat centimentrov. Neviem opísať svoju postavu, pretože si myslím, že som tučná, ale väčšina ľudí hovorí, že mám priamo "anorektickú" postavu. Moju tvár zdobia hnedé oči, ktoré sú občas vypúlené ako tenisové lopty a pekné ústa, ktoré nie sú ani veľké, ani malá, tak akurát na bozkávanie. Spod veľkých hnedých okuliarov, ktoré boli v móde asi tak pred tridsiatimi rokmi, vykúka nos s pár pehami. Moje vlasy sú vcelku pekne hnedočervenej farby, no vyzerajú buď ako po výbuchu atómovej bomby v Hirošime, alebo ako by ich niekto potrel bravčovou masťou. Terčom posmechu sa často stáva moje oblečenie, ktoré je zmesou kúskov z Kórejskej vojny a socialistického Československa.
Povahovo som veselé dievča, niekedy sa smejem ako kôň. Som strašne nerozhodná, nikdy si nemôžem vybrať, či si kúpim radšej paradajku, alebo uhorku. Do každej činnosti sa musím doslova nútiť. Počnúc ránom, keď vstávam z postele, končiac večerom, keď musím pred spaním stlačiť vypínač, ktorý je od mojej postele vzdialený neuveriteľné dva metre. Rada "vytáčam" ľudí, väčšinou tak, že sa na nich uprene pozerám, alebo im spievam do ucha. Väčšina ľudí ma nemá rada, pretože nechápe, že dušou žijem ešte v ére "hippies". Takže, asi som zrelá na psychiatriu.
Nakoniec, keď som si preečítaal túto karikatúru, zitila som, že žiť v mojej koži nie je až také zlé. (Toto je klamstvo! :D)